Necentrálne centrálne nákupy?

Autor: Erik Odrobinák | 16.1.2014 o 22:45 | (upravené 17.1.2014 o 8:07) Karma článku: 7,23 | Prečítané:  778x

Centrálna zmluva na nákup licencií k celopodnikovému informačnému systému SAP bola uzatvorená medzi Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstva financií SR ako centrálneho obstarávateľa a spoločnosťou SAP Slovensko s.r.o. 15. decembra 2011. Napriek tomu, že uvedená spoločnosť ponúka prostredníctvom tejto centrálnej licenčnej zmluvy pravdepodobne najvýhodnejšie cenové podmienky dostupné na trhu (52,1 % zľava z odporúčanej predajnej ceny), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uzatvorilo nevýhodnú zmluvu na nákup licencií s dodávateľom Soimco s.r.o. (dnes Soimco a.s.) len 4 dni po tom (19. 12. 2011), ako bola podpísaná centrálna zmluva.

Možno by na takomto postupe v nakupovaní nebolo nič kuriózne, keby ministerstvo práce nezaplatilo za 53 jednotiek licencie (konkrétne SAP „Application Professional User") o 120 % viac, ako je nutné pri nákupe prostredníctvom výhodnej centrálnej zmluvy, čo predstavuje celkové predraženie v konkrétnom prípade o 117 130 €!

Podstatné je však, že účinnosť nadobudli tieto dve zmluvy v opačnej časovej následnosti, ako boli uzatvorené. V opačnom prípade by ministerstvo práce, v súlade s nariadením vlády SR č. 619 z 28. 9. 2011 k systémovému prístupu štátu pri nákupe licencií SAP, podliehalo povinnosti nadobúdať licencie SAP výlučne prostredníctvom centrálnej zmluvy (s výnimkou nákupu za výhodnejších podmienok!). Tu vzniká priestor pre špekuláciu: bol takýto postup obstarávateľov pri „stanovení" účinnosti zmlúv zámerom, alebo len náhodou? Ak to bola náhoda, tak stála daňových poplatníkov nemalé množstvo finančných prostriedkov, ktoré mohli byť ušetrené...

 

Ako nakupujú ministerstvá a štátne firmy?

Odhalenie vyššie uvedených skutočností vo mne vyvolalo záujem zistiť a porovnať ceny, za aké vybrané subjekty verejného sektora nakupujú licencie konkrétneho SAP softvéru. Do akej miery je využívaná možnosť (a zároveň, pri konkrétnych subjektoch ústrednej štátnej správy, napr. ministerstvách, povinnosť) nakupovania licencií od konca roku 2011 prostredníctvom centrálnej zmluvy?

Keďže na nákup softvéru, ktorý je nevyhnutný vo väčšine verejných inštitúcií, sa už tradične z verejných zdrojov vynakladajú značné finančné prostriedky, aktuálnosť a dôležitosť cenového benchmarkingu je v tomto prípade nespochybniteľná. Pre umožnenie porovnania je nevyhnutné zadefinovať jednotný tovar, t.j. samostatnú licenčnú jednotku SAP „Application Professional User" (vysoko špecifický tovar). Na základe príslušnej legislatívy som mal možnosť prístupu ku kúpnym zmluvám licencií prostredníctvom Centrálneho registra zmlúv. Porovnával som jednotkové ceny, za aké nakúpili licencie dve štátne firmy (podliehajúce ministerstvu dopravy a ministerstvu životného prostredia) a tri ministerstvá od odlišných a rovnakých dodávateľov (Tempest a.s.; Soimco a.s.), resp. priamo od distribútora SAP Slovensko s.r.o.

TAB1.jpg

TAB2.jpg

Odporúčanú maximálnu predajnú cenu jednej licencie som na základe východiskových jednotkových cien v porovnávaných zmluvách a na základe telefonického rozhovoru s predajcom stanovil na 3200 € (3840 € s DPH). Táto cena je v predkladanom benchmarku stotožnená s trhovou cenou tovaru, t.j. bežnou cenou, za ktorú je možné licenciu kúpiť. Navyše, cena 3200 € je dlhodobo stálou cenou na trhu (teda jednotková cena licencie je porovnávateľná aj v zmluvách z rôznych rokov). Z neobjasnených dôvodov bola táto trhová cena v jednom zo skúmaných prípadov neadekvátne navýšená o 352 € (t.j. 3552 €). Výsledkom bolo, že ministerstvo práce nadobudlo licencie od spoločnosti Soimco, a.s. aj po uplatnení 5 % zľavy za výrazne vyššiu cenu (4049 € s DPH), ako je východisková (cenníková) cena vo všetkých ostatných prípadoch, ktorá bola takmer vždy ešte znížená.

Napriek tomu, že pri posudzovanom softvéri existuje individuálny prístup predajcu ku každému klientovi pri určovaní predajnej ceny (na základe nakupovaného množstva, atraktivity klienta pre predajcu atď.), obstarávatelia vo verejnom sektore by mali dbať na to, aby zmluvy, ktoré podpisujú, obsahovali jednotkové ceny licencií s čo najmenšou variabilitou. Rozdiel až  2210 € (4049 € - 1839 €) za licenciu medzi dvoma zmluvami poukazuje na presne opačný trend. Znamená to plytvanie verejnými financiami, ktoré by mohlo byť anulované napríklad dôsledným nákupom prostredníctvom centrálnej zmluvy.

Zistenie, že jeden dodávateľ predáva rôznym odberateľom  za rôznu cenu, by nebolo až tak prekvapujúce (hlavne pri softvérových produktoch), keby v posudzovanom prípade dodávateľ nemal uzatvorené zmluvy so subjektmi veľmi podobného charakteru.  Ide o dvojicu štátnych firiem nakupujúcich od spoločnosti Tempest, a.s. Navyše, tieto dva subjekty nakupovali v zásade porovnateľné množstvo licencií (NDS 50 ks a VV 31 ks). Napriek tomu dodávateľ poskytol NDS licencie po 3840 € (3200 € + DPH) za kus, teda za plnú, nezľavnenú, bežnú trhovú cenu. Vzhľadom na množstvo kupovaných licencií bol očividne tento nákup predražený. Je to zároveň jediný prípad v mojom porovnávaní, kedy odberateľovi nebola poskytnutá žiadna zľava, čo je v rozpore s účelom verejného obstarávania. Naopak, Vodohospodárska výstavba, š.p. zľavu dostal a nakúpil za 3191 € (s DPH) za kus. A to aj napriek tomu, že kupoval menšie množstvo jednotiek ako NDS. Úspora NDS by v prípade nákupu na základe zmluvných podmienok poskytnutých pre Vodohospodársku výstavbu predstavovala 32 450 €, čo je až  16,9 % z celkovej uhradenej sumy!

V oboch prípadoch štátnych firiem by som však očakával, že po uzatvorení centrálnej zmluvy na nákup licencií v decembri 2011, sa budú podmienky tejto zmluvy vzťahovať aj na právnické osoby spadajúce pod ministersvá, t.j. vlastnené štátom. Na príklade NDS a VV, ktoré uzatvorili kúpne zmluvy až v roku 2013, možno usudzovať, že takýmto spôsobom to u nás, bohužiaľ, nefunguje, t.j. štátne firmy nenakupujú za najvýhodnejších možných podmienok. Ktovie, kde je problém...

Podobne, aj ministerstvo pôdohodpodárstva nakúpilo za finančne menej výhodných podmienok. Tu je však dôvod menej proziacký, keďže ministerstvo uzatvorilo zmluvu s distribútorom na dobu neurčitú ešte v roku 2009. Nákup podstatnej väčšiny (322 ks) z celkového počtu (445 ks) doteraz nakúpených licencií sa uskutočnil do 1. 7. 2010. Po preštudovaní sprístupnených príloh k stále platnej zmluve a početných dodatkov sa domnievam, že na základe dodatku č. 5 a č. 6 ministerstvo pravdepodobne nadobudlo zvyšných 123 licencií za vyššiu jednotkovú cenu 2572 € (namiesto 1839 €) až po podpise centrálnej zmluvy. Navyše, ročné služby údržby k 445 licenciám softvéru SAP nakupuje ministerstvo na základe rovnakej zmluvy taktiež za drahšie aj po roku 2011, keďže základom pre ich výpočet je ich nadobúdacia cena, t.j. vyššia zmluvná cena z roku 2009. Paradoxom tak zostáva, že ministerstvo pôdohospodárstva dodnes platí za služby údržby podľa podmienok starej zmluvy, teda viac, ako je nevyhnutné na základe centrálnej zmluvy, pričom dodávateľ je v oboch prípadoch totožný - SAP Slovensko s.r.o.

Je pochopiteľné, že zmluvu nie vždy možno vypovedať bez preplatku (pokuty) len tak, mávnutím ruky. Možno práve pokračovanie v plnení takejto zmluvy je pre štát úspornejšie. Avšak, akýkoľvek dôvod existuje na nakupovanie za menej výhodných podmienok, v konečnom dôsledku sa stále plytvá. Preto je dôležité na to upozorniť.

TAB3.jpg

Výsledkom je, že hodnoty predraženia realizovaného nákupu licencií voči podmienkam stanoveným v centrálnej zmluve dosahujú úroveň 39,86 %120,17 %!

 

Efektívne centrálne nákupy - mýtus alebo realita?

Napriek existencií centrálnej zmluvy, prostredníctvom ktorej sú, okrem iných inštitúcií, všetky ministerstvá povinné nakupovať licencie softvéru SAP, niektoré pokračujú v nevýhodných nákupoch (napr. kuriózna zmluva s firmou Soimco a.s.). Paralelne taktiež prebieha podpisovanie a plnenie nevýhodných zmlúv medzi tretími osobami v podobe dodávateľov (Tempest a.s.) a štátnymi firmami. Toto sa odohráva dokonca 2 roky po tom, ako centrálna zmluva nadobudla účinnosť. Keďže individuálne zmluvy štátnych firiem naznačujú plytvanie verejnými zdrojmi, najúspornejšie by bolo, keby aj tieto štátne firmy v rámci systémového prístupu štátu k nákupu licencií nakupovali prostredníctvom centrálnej zmluvy.

Ako chce štát nakupovať licencie systematicky a úsporne, keď nedokáže zaviazať štátne firmy  k dodržiavaniu náležitostí centrálnej zmluvy? Nie sú vari štátne firmy, rovnako ako ministerstvá napojené na verejný zdroj financií, t.j. štátny rozpočet (resp. štátny fond alebo rozpočet miestneho orgánu štátnej správy)?

 

Koľko by nám centrálna zmluva ušetrila?

Pozoruhodným údajom je suma, ktorá by mohla byť z peňazí daňových poplatníkov ušetrená, keby posudzovaní odberatelia mali možnosť nakúpiť stanovené množstvo licencií v príslušných zmluvách, t.j. spolu 1257 jednotiek, za najnižšiu nájdenú trhovú cenu. Túto cenu ponúka práve centrálna zmluva - 1839 € za jednotku licencie (s DPH). Celková úspora vo verejnem sektore by predstavovala až 349 251 €, čo je približne 13 % z celkovej skutočnej kúpnej ceny (2 660 874 €)!

TAB4.jpg

GRAF5.jpg

K tomu, aby sa takéto státisícové úspory stali realitou štátnej správy na Slovensku, je potrebné vyjednané ceny prostredníctvom centrálneho obstarávania čo najširšie aplikovať do všetkých odvetví a subjektov verejného sektora.

 

Priestor pre zlepšenie

Informácia, že od decembra 2011 existuje centrálna zmluva na nákup softvéru SAP pre verejný sektor je potešujúca pre mňa, a predpokladám aj pre všetkých daňových poplatníkov. Je chvályhodné, že vláda SR pristúpila k takémuto systémovému kroku, keďže v súčasnosti je stále veľké množstvo nevyhnutných tovarov obstarávaných individuálne. Táto nekoordinovanosť nákupov vytvára priestor pre značné plytvanie verejnými prostriedkami.

Menej potešujúci je fakt, že minimálne v skúmaných prípadoch štát nenakupuje licencie za cenu, ktorá bola vyjednaná v centrálnej zmluve so spoločnosťou SAP Slovensko s.r.o. (a ani za výhodnejšiu cenu!). A to je problém. Centrálna zmluva sa totiž čiastočne javí ako zbytočná, pretože plytvaniu dostatočne nezabraňuje.

Pre zlepšenie daného stavu sú nevyhnutné nasledovné kroky: a) dodatočne preskúmať a prehodnotiť podmienky zmlúv, ktoré boli uzatvorené pred centrálnou zmluvou a ich plnenie stále prebieha[1]; b) zabezpečiť lepšiu informovanosť medzi ministerstvami, aby nedochádzalo k podpisovaniu extrémne nevýhodných zmlúv v dobe, keď už je uzatvorená centrálna zmluva (prípad Ministerstva práce SR); c) zabezpečiť, aby nielen ústredné štátne orgány, ale aj právnicke osoby patriace štátu mali povinnosť nakupovať prostredníctvom centrálnych zmlúv.

V závere chcem pripomenúť, že iniciatíva a investigatívnosť občanov je v tejto problematike nevyhnutná. Pokiaľ vás neodradia neúplné, nejasné a neoprávnene „začierňované" zmluvy (nielen) v Centrálnom registri zmlúv, neváhajte sami porovnávať a hodnotiť využívanie verejných prostriedkov. Som presvedčený, že dospejete k pozoruhodným zisteniam.

 

 

K napísaniu tohto článku ma inšpirovala moja seminárna práca „Benchmarking nákupných cien licencií k softvéru SAP APU u vybraných subjektov". Analýzu som vypracoval pre účely kurzu Korupcia a klientelizmus, ktorý vedie doc. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD. (Ústav verejnej politiky a ekonómie FSEV UK v Bratislave).

 


[1] v prípade ministerstva pôdohospodárstva by to nemal byť problém, keďže „nevýhodnejšia" zmluva z roku 2009 bola uzatvorená práve s firmou SAP Slovensko s.r.o., ktorá je dodávateľom aj v centrálnej zmluve;

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?